Charizmatický politik a autor veľkých reforiem sa stal v poradí siedmym
spolkovým kancelárom - prvým, ktorý stál v dejinách Nemecka na čele
vládnej koalície vytvorenej zo sociálnych demokratov a zelených. V
nedeľu 7. apríla bude mať 80 rokov.
Gerhard Fritz Kurt Schröder sa narodil 7. apríla 1944 v Mossenbergu (v
súčasnosti mestská časť Blombergu) v spolkovej krajine Severné
Porýnie-Vestfálsko. Iba šesť mesiacov po narodení padol jeho otec v
druhej svetovej vojne v Rumunsku. Vyrastal vo veľmi skromných
podmienkach. Matka zarábala peniaze upratovaním a prácou vo fabrike.
Detstvo bez otca a ťažké povojnové časy výrazne ovplyvnili Schröderove
politické názory.
Popri práci v železiarstve v Göttingene navštevoval večernú školu, ktorú
ukončil v roku 1964 maturitou. V rokoch 1966 - 1971 študoval právo na
univerzite v Göttingene. Po skončení vysokej školy nastúpil najskôr na
krajinský súd v Hannoveri, od roku 1978 až do roku 1990 pôsobil ako
advokát.
V roku 1963 vstúpil do Sociálnodemokratickej strany Nemecka (SPD),
predsedom jej mládežníckej organizácie Jungsozialisten (Jusos) bol v
rokoch 1978 - 1980. SPD viedol od apríla 1999 do februára 2004.
Pred zasadnutím do kresla spolkového kancelára zastával v rokoch 1990 - 1998 post premiéra spolkovej krajiny Dolné Sasko.
Do roku 1982, keď sa začínala éra vlády kresťanského demokrata Helmuta
Kohla, sa datuje príhoda, podľa ktorej sa v tom čase 38-ročný poslanec
Gerhard Schröder postavil v bujarej nálade pred bránu Úradu spolkového
kancelára v Bonne. Začal ňou lomcovať a kričať, aby ho pustili dnu.
Neúspešne. Ale o 16 rokov neskôr už kľúče od úradu kancelára preberal.
Po víťazstve v septembrových voľbách do Bundestagu sa 54-ročný Gerhard
Schröder stal 27. októbra 1998 spolkovým kancelárom. S ním sa dostala k
moci aj prvá červeno-zelená vládna koalícia v dejinách Nemecka zložená
zo sociálnych demokratov a zelených.
Po parlamentných voľbách v roku 2002 koalícia sociálnych demokratov a
zelených vedená kancelárom Schröderom pokračovala až do predčasných
septembrových volieb do Bundestagu v roku 2005. Po nich sa moci 22.
novembra 2005 ujala prvá žena v dejinách Nemecka, kresťanská demokratka
Angela Merkelová (CDU).
Kritik vojny v Iraku a autor zásadného reformného balíka Agenda 2010,
Gerhard Schröder sa označoval aj za ´mediálneho kancelára´, pretože
dokázal brilantne komunikovať s médiami. Od médií si vyslúžil prívlastok
´Audi-Kanzler´, čo bola narážka na štvorkruhový symbol automobilov
Audi, lebo v tom čase bol štvrtýkrát ženatý. V poradí piatou manželkou
exkancelára je Juhokórejčanka So-jon Schröderová-Kimová, s ktorou sa
oženil v roku 2018.
Po odchode z Úradu spolkového kancelára sa stal Gerhard Schröder, ktorý
je považovaný za blízkeho priateľa ruského prezidenta Vladimira Putina,
predsedom dozorných rád v ruskej plynárenskej spoločnosti Nord Stream,
ako aj v ruskom ropnom gigante Rosnefť.
Hoci bývalý spolkový kancelár označil februárovú ruskú inváziu na
Ukrajinu v roku 2022 za "fatálne chybné rozhodnutie", napriek rastúcemu
tlaku sa od šéfa Kremľa a jeho režimu nedištancoval. Dokonca 17
straníckych pobočiek požadovalo vylúčenie niekdajšieho predsedu strany z
SPD. Arbitrážna komisia sa ale s touto najtvrdšou formou straníckeho
trestu v marci 2022 nestotožnila. Vedenie SPD sa však po ruskej invázii
od svojho bývalého šéfa dištancovalo.
V máji 2022 oznámil, že odíde z dozornej rady ruského energetického
gigantu Rosnefť a odmietol aj nomináciu na miesto člena predstavenstva v
ruskej plynárenskej spoločnosti Gazprom.
Gerhard Schröder aj viac ako dva roky po útoku Ruska na Ukrajinu
obhajuje svoje priateľstvo s Vladimirom Putinom. Minulý týždeň opäť
vyslovil myšlienku, že by mohol vystupovať vo vojne v úlohe
sprostredkovateľa, pretože si vie predstaviť, že jeho priateľstvo s
ruským prezidentom by mohlo prispieť k ukončeniu krviprelievania.